Špirálový manažment

Kým vysvetlím tvrdenie v názve článku, musím na začiatku trochu objasniť, prečo som sa rozhodol takýto ( a možno ďalšie ) článok napísať a ešte k tomu takto verejne.

Celý blog som nazval „Špirálový manažment“ podľa názvu náuky, ktorej autorom nie som ja, ale Ing.Andrej Kopčaj,CSc ( CZ ) a tejto téme venoval doposiaľ svoje tri knihy, z ktorých posledná tento názov aj nesie ( 2007 ). Oboznámil som sa s ňou v roku 2001 ešte ako „manažér“ strojárskej firmy a odvtedy sa jej súkromne trochu venujem, až to došlo tak ďaleko, že som zanechal svoj „manažérsky“ post a chcem sa jej venovať plnohodnotnejším spôsobom. Znamená to asi toľko, že by som ju rád cestou mimoškolskej vzdelávacej aktivity priblížil mladej generácii na stredných a vysokých školách, na čom momentálne pracujem ( samozrejme s požehnaním autorov náuky, ako nezávislý spolupracovník ).

Úlohou tohto blogu preto nie je vysvetľovať, čo to Špirálový manažment je, ale skôr snaha informovať širšiu verejnosť o existencii tejto náuky, po prípade cestou možných diskusií hľadať možnosti jej uplatnenia v živote bežných ľudí. Na to, aby sa takáto diskusia mohla viesť, bude prípadných čitateľov tohto blogu potrebné minimálne oboznámiť so základným obsahom danej náuky.

Základnou myšlienkou celej náuky je, že na riadenie – „manažovanie“ živých ( otvorených ) systémov využíva prírodné zákonitosti spontánneho rastu ( vývoja ) neživých i živých systémov v prírode. Nech táto veta znie akokoľvek zložito, je jej obsah absolútne jednoduchý. Znamená to, že akýkoľvek neživý či živý systém v prírode ( vesmírom počnúc ) sa pri svojom raste či vývoji riadi určitými, danými prírodnými zákonitosťami a preto je zrejme prirodzené, že takéto riadenie či „manažovanie“ živých ( otvorených ) systémov akými sú človek a všetky otvorené systémy s ním súvisiace – ako firmy či organizácie, národy, spoločnosť až po jeho najvyšší stupeň, ktorým je ľudská civilizácia – by mohlo byť úspešné a v každom prípade v súlade s prostredím, v ktorom existujú.

Ing.Kopčaj vo svojej práci matematicky odvodil a vyjadril vzťahy medzi jednotlivými zložkami pôsobenia tých daných prírodných zákonitostí, na základe toho definoval spôsob merania veličín potrebných pre diagnostiku existujúceho stavu takýchto živých systémov z hľadiska potrieb ich riadenia a celú túto problematiku detailne rozpracoval pre oblasť firiem či organizácií, aj keď z jeho práce jasne vyplýva, že použitie týchto zásad platí pre akýkoľvek vyššie menovaný živý systém. Detailne sa zaoberal zákonitosťami cykličnosti vývoja a zvyšovania komplexity živých systémov v čase, kde použitím prírodnej matematiky, vychádzajúcej z tých daných prírodných zákonitostí, je tieto zákonitosti možné odvodiť, čo aj urobil a pozrel sa tak trochu do budúcnosti, čo nás čaká.

Rozpracovanie tejto náuky práve pre oblasť firiem či organizácií možno považovať za logické a v súlade s časom a vývojom, prirodzené pokračovanie vývoja teórií manažmentu. Veď dnes už väčšina poradenských firiem v tejto oblasti prijala názor, že podnik-firmu je potrebné vnímať ako biologický organizmus. Bohužiaľ však v rozpore s týmto tvrdením, aj naďalej v absolútnej väčšine ponúkajú firmám riešenia pre ich uzavreté ( neživé ) systémy a čo je horšie, bez akejkoľvek vedomosti či skúsenosti, či je firma stavom svojho sociálneho ( otvoreného ) systému ich ponúkané riešenia schopná vôbec absorbovať. Výsledkom potom je, že po odchode poradenskej firmy z podniku sa podnik postupne vráti do svojich starých koľají a efekt je minimálny.

Svojou všeobecnou platnosťou pre akékoľvek živé ( otvorené ) systémy však podľa môjho názoru posúva túto náuku do oblasti svetonázorovo-tvornej filozofie. Odtiaľ zrejme pramení moja ctižiadosť šíriť túto náuku či už u mladých ľudí, alebo touto formou čo možno najširšiemu okruhu verejnosti. Vychádzam z toho, že aj prípadný úspech v zavedení tejto náuky do princípov riadenia akéhokoľvek množstva firiem či organizácií, bude úspechom vždy len čiastočným, pretože každá firma či podnik existuje v určitom prostredí ( v tomto prípade prostredí spoločnosti či štátu ) a pokiaľ sa toto bude riadiť princípmi inými ( nedajbože dnes platnými ), tak snahy o zlepšenie stavu budú dosť kontraproduktívne. Tým v žiadnom prípade nechcem povedať, že s prácou v podnikoch či organizáciách netreba pokračovať, lebo aj tu platí, že lepší vrabec v hrsti….. Na druhej strane si viem predstaviť, že snaha podnikov a firiem o zavedenie daných princípov riadenia do života ich firmy bude určite prebiehať jednoduchšie, pokiaľ aj ľudia, aj spoločnosť budú o predmetnej náuke – filozofii niečo vedieť a budú im jasné výhody takéhoto postupu.

A čo by malo byť výhodou riadenia sa týmito princípmi ?

Pokiaľ uznáme, že najúspešnejšou existenciou živého ( otvoreného ) systému v histórii zeme, ktorý sa pri svojom raste ( vývoji ) danými prírodnými zákonitosťami musel a vždy riadil – je život, život vo všetkých svojich formách a podobách v akých kedy existoval a existuje úspešne už ca 4 mlrd. rokov, mali by sme uznať, že riadenie sa tými istými princípmi riadenia a chovania sa živých systémov pre ľudskú spoločnosť či civilizáciu, dáva predpoklad jej úspešnej existencie. Táto veta v porovnaní s dnešným stavom sveta vyznieva síce ako sci-fi, treba si ale uvedomiť, že tie isté prírodné zákonitosti sa nikoho a teda ani nás, ako živého ( otvoreného ) systému ľudstvo, nebudú pýtať či sme ich princípy spontánneho rastu či vývoja ochotní prijať a akceptovať – v histórii zeme je veľa príkladov, keď ich nejaký živý systém nerešpektoval ( buď nebol ochotný alebo schopný sa prispôsobiť ) a vývoj či rast takéhoto živého systému sa skončil ( ca 99% živočíchov zo 100%, ktoré kedy na zemi boli, už neexistuje ). Prosím, toto nie je vyhrážka, to je konštatovanie faktu. V súčasnosti mi to trochu pripadá tak, že človek vo svojej bohorovnosti prišiel nejakým zázrakom na myšlienku, že jeho sa to netýka. No ale o tom možno inokedy, v inom článku.

Vrátim sa teraz k názvu tohto článku – Každý z nás je „manažérom“ ?! –  a jeho vysvetleniu.

Veľmi nemám rád výraz „manažér“ a to z viacerých dôvodov. Za prvé preto, lebo je to akási skomolenina anglického výrazu a za druhé preto, lebo tento výraz sa v dnešnej dobe používa na výkon akejkoľvek práce, ktorá nemá s riadením niečoho vôbec nič spoločné a keď si spomeniem na to, že dnešní politici ( nielen slovenskí ) sa radi považujú za „manažérov“ ( aj keď by nimi v skutočnosti mali byť, len ten obsah a náplň ich práce by mala byť úplne iná )

– tak mi dochádzajú slová. No ale keďže som na nič lepšie neprišiel, uspokojme sa s tým čo máme k dispozícii.

Uviedol som, že Špirálový manažment je náukou o riadení živých ( otvorených ) systémov a to využívaním prírodných zákonitostí spontánneho rastu

( vývoja ) neživých i živých systémov v prírode, pričom medzi živé systémy zaraďujeme človeka a všetky druhy pospolitostí, ktoré človek vytvára. To znamená, že v súvislosti s touto náukou sme „manažérmi“ všetci, pretože riadiť-manažovať môžeme svoje zdravie ( živý systém telo človeka ), svoje vzdelanie ( živý systém naše vedomie ), svoju rodinu (  živý systém vytvorený spoločenstvom ľudí ). Preto si dovolím tvrdiť, že by sme sa o poznanie toho, ako to robiť dobre, ako to robiť v súlade s prirodzeným vývojom, ako to robiť úspešne podľa vzoru najúspešnejšieho živého systému na svete – mali zaujímať, venovať tomu svoj čas, pretože by sme tým mohli pomôcť nielen sebe, ale aj všetkým čo tu budú po nás.

pasterdo