Založ si blog

Manažment a veda

Po určitom čase sa opäť dostávam k tomu, aby som do sveta pustil ďalšiu moju úvahu súvisiacu so Špirálovým manažmentom Ing.Kopčaja. Doviedli ma k tomu bežné udalosti dnešných dní, s ktorými sa denne stretávame a z ktorých mnohé napovedajú o smerovaní, vývoji a manažmente ľudskej spoločnosti. Chcem tak trochu poukázať na to, že v uhle pohľadu na svet cez špirálový manažment živých ( otvorených ) systémov, je ten manažment doterajší, postavený najmä na odpozorovaní zákonitostí manažmentu neživých ( uzavretých ) systémov a aj to nie vždy úplne presne – už manažmentom nepostačujúcim na správne smerovanie vývoja ľudskej spoločnosti, či civilizácie ako takej. Myslím, že tých príkladov k tomu, že to tak je – je už čím ďalej viac a začínajú byť veľmi zreteľné. Uvediem najmä neschopnosť týchto starých prístupov riešiť globalizujúcu sa problematiku všeobecného nárastu sociálnej nespokojnosti ( sociálnej entropie ), či vyčerpanie sa doterajších ekonomických prístupov k riešeniu energetického potenciálu ľudskej spoločnosti, ako aj ničenie prostredia bezpodmienečne nutného k vlastnej existencii. Článok sa vo svojej podstate zaoberá otázkou, či sú dnes používané manažérske prístupy k riešeniu týchto dôležitých oblastí pre existenciu ľudstva vôbec postavené na vedeckých podkladoch, resp. či je dnes vôbec správne nastavená všeobecne uznávaná filozofia vnímania existencie ako takej.

 

Manažment a veda.

 

Manažmentom v dnešnom ponímaní sa od určitej doby a samozrejme aj dnes, zaoberá nespočetné množstvo jednotlivcov a dokonca celých inštitúcií. Bolo o ňom napísaných obrovské množstvo kníh, článkov či štúdií a ako predmet je vyučovaný na stredných a vysokých školách. Keď som si pozrel len to, čo je o manažmente napísané na internete vo Wikipédii, žasol som ako sú ľudia schopní sami seba kŕmiť neskutočným množstvom zbytočne zložitých a vyumelkovane odborných pojmov. Zrejme preto, ako je to dnes u ľudí zvykom, aby to budilo dojem dôležitosti. Dúfam, že aj kapacity v tomto odbore mi ale dajú za pravdu, že v manažmente ide v princípe vždy o jedno – ako, čím a kedy sa dá cieľ ako výsledok určitej snahy/činnosti dosiahnuť a to čo možno najoptimálnejším spôsobom.

Môj osobný názor na doterajšie popisy či definície manažmentu je, že vychádzali z potrieb ľudí tieto  s postupujúcou dobou ich neustáleho vývoja nejako riešiť, len nikdy nemali žiadnu oporu v prírode, prírodných zákonitostiach a ak aj áno, tak len neuvedomovanú. Rozvoj, spresňovanie a rozširovanie definícií a obsahu manažmentu na nové ďalšie prvky prebiehal priamoúmerne s pokrokom ľudskej spoločnosti a činností, ktoré človek-ľudstvo potreboval zvládať. Je možno dobré podotknúť, že hlavným zdrojom jeho rozvoja bola skoro výsostne empíria – t.j., v princípe učenie sa z vlastných chýb, čo mi pripomína jednu z vlastností prirodzenej evolúcie, v ktorej prebieha výber ďalšieho stupňa vývoja na základe pokus-omyl až do okamihu nájdenia optimálneho riešenia. Táto skutočnosť zrejme má niečo neuvedomovane  spoločné s prírodou, len účelnosť tohto vývoja bola deformovaná ľudskými zásahmi –  podľa dobových, iných a hlavne mocenských záujmov. Keď nazrieme do histórie, manažment ako odbor zvýšeného ľudského záujmu spolu s jeho dnešným pomenovaním vznikol až ako reakcia na rýchlejší vývoj ľudských potrieb po nastúpení vedecko-technickej revolúcie ( VTR ) niekedy koncom 19.storočia.

Bol to ale skutočný začiatok manažmentu v ľudskej histórii, či histórii vôbec ? Som presvedčený, že určite nie. Manažment u človeka v ranných formách ( tak ako je vo všeobecnosti vnímaný dnes ) tu existoval od doby, keď sa človek ako druh začal združovať do skupín a to nech už z akýchkoľvek dôvodov, len to nikto ako manažment nevnímal a určite nenazýval. Bola to skôr prirodzená forma snahy o vytvorenie potrebného stupňa organizovanosti v tej či onej dobe a prostredí, smerujúca vždy k dosiahnutiu nejakého cieľa.

Veľmi dôležitý moment vo vývoji manažmentu ľudskej spoločnosti z pred dôb VTR nastal podľa mňa v okamihu, keď sa ako výsledok ľudskej činnosti objavil nadbytok a začal sa uplatňovať nejaký vzorec jeho rozdeľovania. Výsledkom bola určitá kastácia ľudskej spoločnosti a od tohto okamihu začal byť manažment čím ďalej zložitejší, pretože chcel riešiť otázky manažmentu aj s ohľadom na takto rozdelenú spoločnosť. Táto skutočnosť sa po nástupe VTR prehĺbila ešte viac.

Niekde v tých počiatočných fázach združovania sa ľudí do skupín vidím aj zmenu v ponímaní slobody človeka, kedy sa z človeka – slobodného živočíšneho druhu postupne vytvoril  človek – tvor spoločenský, pritom ale spoločensky neslobodný.  Dá sa povedať, že hneď v počiatočnom období onej éry to bolo s veľmi vysokým podielom ľudí práve v skupine „takzvaných“  neslobodných. „Takzvaných“  hlavne preto, lebo uvedomovanie si tejto neslobody prebiehalo a prebieha len postupne a tento zápas o získanie spoločenskej slobody pokračuje vlastne dodnes. Tu by som zdôraznil, že umelou bariérou uvedomovania si svojej skutočnej neslobody a zároveň akože náhradou pocitu slobody zohralo u ľudstva aj náboženstvo a to v akejkoľvek podobe. Vznik a rozvoj náboženstva pripisujem jednak skutočne obmedzenému chápaniu reality okolitého prostredia ľudstvom na príslušnom stupni svojho vývoja, ale aj nadčasovému umeniu dobe príslušnej mocenskej vrstvy túto skutočnosť šikovne politicky zneužiť vo svoj prospech. Pôsobenie takto vytvorenej demagógie neuhasína ešte ani dnes a aj dnes existujúce prostredie existencie ľudstva vytvára dostatok podhubia k tomu, aby sa ľudia k tomuto spôsobu získavania pocitu „slobody“ utiekali aj naďalej a s jej zneužívaním existujúcimi mocenskými vrstvami je to obdobné. Možno nikoho neprekvapí môj záver, že aj dnešné celosvetovo prebiehajúce súperenie politických smerov ( ľavica vs pravica ) nie je vlastne ničím iným. Len pozadím, či ideologickým obsahom týchto „náboženstiev“ je raz snaha o exaktnú ekonomiku a raz sociálne cítenie.

No a práve vzniknutá kastácia ľudskej spoločnosti, spôsobená nerovnomerným rozdeľovaním nadbytku a zápas ľudstva o získavanie spoločenskej slobody sú, aj s už spomínanými dobovými či mocenskými zásahmi jednotlivcov alebo záujmových skupín, podľa mňa dôvodom neustáleho komplikovania definícií a popisov manažmentu aj v dnešnej dobe. Táto neustále vyššia zložitosť ešte stále ale nezakladá dôvod domnievať sa, že manažment je vedou, pretože tieto doterajšie snahy ho definovať nemali nikdy oporu v prírodných zákonitostiach – v prírode, ktorá je prirodzeným prostredím našej existencie. Manažment vlastne až dodnes hľadá riešenia pre optimálne naplnenie svojho obsahu izolovane, len v prostredí ľudskej spoločnosti samotnej. Netvrdím, že sa tu v posledných rokoch neobjavujú prvky ako napr. ekológia, či enviroment všeobecne – dovolím si však tvrdiť, že je to len okrajová záležitosť v záujmoch spoločenských vrstiev, ktoré momentálne smerovanie vývoja ľudskej spoločnosti riadia. Súhlasím však s názorom, že ten hlas, snažiaci sa tento doterajší manažment zmeniť, zvrátiť či „poľudštiť“, silnie. „Poľudštiť“ v úvodzovkách znamená otázku, či by to „poľudštenie“ hlavne po posledných ca 80-100 rokoch toho, čo sme tu na tejto planéte ako ľudia predviedli, bola vôbec výhra.

Ing. Kopčaj použil/využil pre vybudovanie svojho Špirálového manažmentu prírodné zákonitosti riadiace spontánny rast usporiadanosti neživých a spontánny rast/vývoj živých systémov. Manažment týchto všeobecne platných prírodných zákonitostí pre jednoduchosť nazývam prírodným, čo by malo byť tým rozhodujúcim momentom pre uvedomenie si možného dopadu a možného rozsahu jeho diela. Ak sa pýtate prečo, tak jednoducho preto, lebo podľa toho čo dnes vieme či považujeme za dostatočne dokázané, prírodný manažment je tu pre živé systémy odjakživa – čo je ca 3,8 až 4 mlrd rokov, t.j. od doby datovania vzniku života na zemi a pre neživé od bodu 0, t.j od Veľkého tresku a zrejme nikto na svete dnes nemôže tvrdiť, že by tento manažment nebol úspešný, že nefunguje. Inak povedané – môže byť úspešnejší manažment ( alebo zákonitosti na ktorých stojí ) ako ten, ktorý prirodzene sprevádza rast usporiadanosti vesmíru a spontánny rast/vývoj živých systémov na tejto planéte a je do riadenia sa týchto systémov prirodzene zakódovaný ? Mne logika a zdravý rozum hovorí, že nie.

A preto si dovolím trúfalý výrok , že až Špirálový manažment Ing. Kopčaja je tým počinom pri hľadaní obsahu a náplne odboru manažment, ktorý ho posúva a zaraďuje medzi vedecké disciplíny. Netvrdím, že je dokonale dotvorený, ale bránu pre uskutočnenie tejto Kopčajovej vízie určite otvoril. Jeho univerzálnu platnosť odvodil z existujúcich vedeckých poznatkov rôznych vedných odborov ( fyzika, matematika, astronómia, biológia, antropológia, psychológia či sociológia* ) a aj sám dospel k presvedčeniu, že len ďalší a spolupracujúci rozvoj všetkých dotknutých vedných disciplín na princípoch uvedených prírodných zákonitostí nás môže na ceste odhaľovania fungovania a vývoja či už našej-biosférnej alebo vesmírnej existencie posunúť ďalej. Schválne som namiesto ľudskej použil výraz biosférnej existencie, pretože či sa nám to páči alebo nie, ale tak ako je človek stále len jedným z miliónov živočíšnych druhov, je aj ľudstvo živým systémom tvoriacim len zlomok systému, určujúceho pravidlá existencie všetkých podsystémov ho tvoriacich. A tým je samozrejme najvyšší živý systém tejto planéty, ktorým je biosféra.

Pokiaľ sa pokúsim zadefinovať momentálne asi najväčší problém manažmentu, tak je to skutočnosť, že sa v ľudskej spoločnosti a to vo všetkých jej vrstvách snažíme naďalej tvrdošijne uplatňovať zákonitosti existencie neživých systémov. Rozdiel v manažmente neživých a živých systémov spočíva vždy v troch zákonoch ich existencie. Pre neživé systémy sú to dobre známe tri zákony termodynamiky z Newtonovskej fyziky, pre živé systémy zrejme nie tak bežne poznané tri zákony, ktoré objavil belgický fyzik a chemik ruského pôvodu pán Ilja Prigogin ( čítaj Prigožin ). Nie je cieľom tohoto článku tieto zákony detailne vysvetľovať, ale ich základné rozdiely sú v energeticko-entropickom nastavení týchto systémov. Pre mňa osobne najkrajším príkladom manažérskeho riešenia energeticko-entropickej rovnováhy v prírode je nastavenie sa rastlinného a živočíšneho sveta – entropia tvorená jedným systémom tvorí energetický zdroj tomu druhému a opačne ( CO2 vs O2 ).

Podľa mojich vlastných úvah a tým tento článok ukončím, môže byť pre človeka – jeho telo ako jednocyklový organizmus ( narodí sa a po jednom cykle svojho vývoja zanikne/zomrie ) – v momentálnom štádiu vývoja ľudskej spoločnosti ( môžeme to nazvať aj vývojom jeho vedomia ) problémom, vyrovnávať sa so všetkými parametrami 5-cyklového vývoja ľudskej spoločnosti ako živého organizmu ( ktorý je u živých systémov zákonitý ). A to či už z dôvodu svojej vedomostnej nedokonalosti alebo nárokov vyšších cyklov vývoja na úroveň spolupráce. Prirovnal by som to možno k prísloviu “bližšia košeľa ako kabát”, t.j. zatiaľ je možno pre človeka dôležitejšie zaoberať sa sebou samým a svojím jednocyklovým pohľadom na svet, ako na vyššie ciele ľudskej spoločnosti ako celku a to v rámci svojho nadradeného živého systému – biosféry. Pokiaľ ale budeme dôverovať vyššie spomínaným prírodným zákonitostiam sprevádzajúcich vývoj vesmíru či biosféry, človek sa im podriadiť musí, inak ako milióny iných v doterajšej histórii vývoja biosféry bude z jej prostredia odstránený.

Špirálový manažment – základné úvahy

28.06.2012

1. Všeobecne Definícia náuky ŠM hovorí, že pre riadenie ( manažment ) využíva prírodné zákonitosti spontánneho rastu živých aj neživých systémov. Aplikovateľnosť tejto definície autor viac »

Ako by na “Euroval áno – alebo – nie” reagoval Špirálový manažment ?

25.09.2011

Inicializáciou k napísaniu tohto článku bola posledná relácia "Večer pod lampou", ktorá bola tejto téme venovaná. Čo sme sa v nej dozvedeli ? Keď opomeniem prvú časť relácie, venovanú viac »

Každý z nás je “manažérom” ? !

03.09.2011

Kým vysvetlím tvrdenie v názve článku, musím na začiatku trochu objasniť, prečo som sa rozhodol takýto ( a možno ďalšie ) článok napísať a ešte k tomu takto verejne. Celý blog som nazval viac »

SEPS, Slovenská elektrizačná prenosová sústava

Odborári v SEPS sa nepripojili k štrajkovej pohotovosti

20.10.2017 09:55

Odborári v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS) sa nepripojili k štrajkovej pohotovosti, ktorú vyhlásil energetický odborový zväz.

Rohingovia

UNICEF: Deti Rohingov zažívajú v Bangladéši peklo na Zemi

20.10.2017 09:52

Migranti potrebujú čistú vodu, jedlo, hygienické potreby, strechu nad hlavou alebo tiež očkovanie proti možnému výskytu cholery.

Sebastian Kurz

Zverejnili konečné výsledky rakúskych volieb. Kurz je oficiálny víťaz

20.10.2017 09:10

Účasť v nedeľňajších voľbách bola 80 percent.

marihuana, konope, rastlina,

Peruánsky parlament legalizoval marihuanu na lekárske účely

20.10.2017 08:38

Zákon umožní použitie marihuany a jej derivátov, ako napríklad konopného oleja.

pasterdo

Blog Špirálový manažment chce byť stránkou na výmenu názorov o Špirálovom manažmente v širších súvislostiach, t.j. nielen o jeho využití v podnikoch, firmách, či organizáciách - k čomu bol prioritne autorom ( Ing. Andrej Kopčaj, CSc. ) určený, ale vzhľadom na jeho všeobecnejšiu platnosť pre všetky živé ( otvorené ) systémy, chce naštartovať diskusiu o jeho využití aj pre spoločnosť, či štát. Cieľom je aj ukázať možnosti, či východiská pre naštartovanie takých zmien v spoločnosti, ktoré jej a všetkým jej súčastiam pomôžu s jej obrodou, v zmysle úniku od nezmyselností, ktoré dnes ľudia sami na sebe páchajú.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 4
Celková čítanosť: 8465x
Priemerná čítanosť článkov: 2116x

Autor blogu

Kategórie