Špirálový manažment

Inicializáciou k napísaniu tohto článku bola posledná relácia „Večer pod lampou“, ktorá bola tejto téme venovaná. Čo sme sa v nej dozvedeli ?

Keď opomeniem prvú časť relácie, venovanú justícii a súdnictvu ( aj keď z celospoločenského pohľadu je určite nezanedbateľné a dôležité sa tejto téme venovať tiež a konečne bol asi po prvý krát reálne zverejnený marazmus a bahno v tejto oblasti u nás existujúce ), tak účastníci diskusie k druhej téme naplno ukázali bezradnosť politikov, ale aj ekonómov, súčasnú situáciu riešiť ( tento moment treba vnímať aj mimo slovenské hranice ). Pri tom nutno podotknúť, že všetkých účastníkov diskusie druhej témy možno ohodnotiť ako nadpriemerne inteligentných ľudí.

Ešte predtým, než sa pokúsim vykonať analýzu tohto problému z pohľadu Špirálového manažmentu, považujem za potrebné spomenúť jednu skutočnosť, ktorá v celej diskusii zaznievala a je zaujímavé, že sa jej nikto nevenoval podrobnejšie. Z vyjadrení jednotlivých diskutujúcich vyplynulo, že nie je celkom jasné, čo to ten Euroval vlastne má byť a ako má vlastne fungovať ( názory a vysvetlenia k tomuto bodu boli značne rozdielne – od čisto politickej deklarácie na „ukľudnenie trhov“ až po reálne fungujúcu inštitúciu „Európsky menový fond“ ). Priznám sa, že ako bývalý manažér, by som mal zrejme ťažkosti jasne a erudovane rozhodnúť o akomkoľvek probléme, keby som nevedel, čoho sa týka a k čomu má slúžiť a kým by som nejaké rozhodnutie prijal, tak tieto otázky by museli byť vyjasnené.

Takže skúsme sa na to pozrieť očami Špirálového manažmentu.

Špirálový manažment je náukou o úspešnosti existencie živého systému v prostredí, v ktorom existuje.V tomto prípade si pod tým živým systémom predstavte našu ( alebo aj európsku ) spoločnosť. Hovorí aj o tom, že dlhodobá úspešnosť existencie takéhoto systému závisí od schopnosti získavať energiu z vonkajšieho prostredia, čo je podmienené dosiahnutou úrovňou potenciálu úspešnosti. Pod energiou v dnešnom svete a spoločnosti musíme vnímať ekonomickú úspešnosť ( pre jednoduchosť peniaze ) a pod potenciálom úspešnosti je potrebné vnímať schopnosť takéhoto systému udržovať minimálnu úroveň entropie vo svojom vnútornom i najbližšom vonkajšom prostredí ( pre jednoduchosť rozumejte pod entropiou všetko, čo systému bráni efektívne získavať energiu z vonkajšieho prostredia ). Treťou podmienkou úspešnosti existencie systému je schopnosť sa vyvíjať v súlade s podmienkami vonkajšieho prostredia, inak povedané – zvyšovať svoju komplexnosť. Aj túto podmienku je schopný naplniť len systém, ktorý má vysokú úroveň potenciálu svojej úspešnosti.

O to, aby úroveň entropií bola čo najnižšia, je potrebné udržovať čo najnižšiu tzv. entropiu celkovú (Ec), ktorá je tvorená entropiou externou (Eext) a entropiou internou (Eint). Spomínaný potenciál úspešnosti je potom daný vzťahom Pú = 1-Ec, t.j. že čím je úroveň entropie celkovej nižšia, je potenciál úspešnosti systému vyšší a tým aj schopnejší zabezpečovať dlhodobé získavanie energie pre svoju existenciu.

V našom prípade je úroveň entropie externej (Eext) daná dosiahnutou úrovňou znalostného kapitálu (ZK) systému ( rozumej ZK = 1-Eext, t.j. čím je úroveň Eext vyššia, tým je úroveň ZK nižšia ). To v prípade spoločnosti znamená úroveň inštitúcií, ktoré systém riadia, starajú sa oň,zabezpečujú jeho procesnú funkčnosť. Asi ani nemusíme urobiť meranie týchto jednotlivých prvkov, aby sme si urobili názor na to, akú úroveň entropie externej naša ( slovenská, či európska ) spoločnosť má – len ako príklad na zamyslenie uvediem stav  legislatívy, zdravotníctva, či školstva a vedy.

Entropia interná je reprezentovaná úrovňou sociálneho kapitálu (SK) systému, kde pre predstavu zaradím úroveň angažovanosti a spolupráce jednotlivých prvkov daného systému, v našom prípade spoločnosti. Pod týmito prvkami je potrebné si predstaviť angažovanosť a spoluprácu inštitúcií systému a hlavne ľudí, alebo ešte inak – využívanie ich sociálnej energie v prospech všeobecného cieľa, ktorým je kvalitná a dlhodobá existencia daného systému. Matematicky pre entropiu internú opäť platí vzťah SK = 1-Eint. Aj tu, pre vytvorenie si obrazu našej spoločnosti a úrovne jej entropie vnútornej, nemôžeme uvažovať s príliš vysokou hodnotou úrovne sociálneho kapitálu našej spoločnosti a tým pádom s príliš nízkou úrovňou Eint.

Tu si neodopriem príklady úrovne nášho sociálneho kapitálu. Čo svedčí o jeho úrovni v spoločnosti, kde sa pri voľbe politickej reprezentácie rozhodujeme podľa zadarmo rozdávaného predvolebného piva či gulášu ? kde 70% populácie vie kto je víťazom Vyvolených či Superstar a možno ani 10% nevie ktorí naši vedci boli ocenení za prínos svetovej vede ? kde sa denno-denne nechávame kŕmiť stupídnymi seriálmi komerčných televízií ? kde sa nečinne prizeráme totálnej degradácii úrovne školstva a zdravotníctva a myslíme si, že keď budeme na to nadávať, tak sa to zmení ? atď, atď…

Pre predstavu o potenciáli úspešnosti takéhoto systému ( v našom prípade našej, či európskej spoločnosti ) platí vzťah –   Pú = 1-Ec, pričom Ec = ZK x SK alebo inak Ec = (1-Eext) x (1-Eint) = Ext + Eint – Ext.Eint . V náuke o Špirálovom manažmente je na základe ca 1000-ky meraní, vykonaných na rôznych firmách, uvedené aj to, že firmy s Ec na úrovni ca 0,9 (t.j. Pú ca 0,1 ) sú už firmy na hadičkách, čiže vlastne mŕtve, umelo držané pri živote. Naopak firmy s Ec na úrovni 0,5 ( Pú = 0,5 ) sú firmami v tzv.prvej lige a schopné ďalšieho harmonického rozvoja a fungujú už viac na biologickom princípe ( aké hodnoty Eext a Eint musia tieto firmy mať, sa dá z uvedeného vzorca vytušiť – pre zaujímavosť väčšina slovenských a českých firiem takto zmeraných mala Ec na úrovni niekde k 0,8 ).

Zoberme tieto hraničné hodnoty aj pre spoločnosť ako živý systém a musí nám byť jasné, že naša spoločnosť sa k hodnote 0,5 bude len ťažko približovať a obávam sa, že aj celé ľudstvo ako živý systém by výnimočných hodnôt nedosiahlo.

Facit k tomuto odstavcu: Aby bola nejaká spoločnosť úspešná vo svojej existencii, musí mať v prvom rade vybudovaný vysoký potenciál úspešnosti – t.j. vysokú úroveň znalostného ako aj sociálneho kapitálu. Až potom si môže nárokovať efektívne získavanie energie potrebnej na svoju existenciu a až vtedy má šancu to dokázať aj v dlhodobom merítku.

Ako to všetko súvisí s Eurovalom alebo ako Euroval súvisí s tým ?

Z pohľadu Špirálového manažmentu by som Euroval zadefinoval ako snahu systému o nahradenie potrebného rastu potenciálu úspešnosti pre svoj ďalší vývoj niečím umelým, niečím, čím by tento systém chcel dosiahnuť ďalšiu možnosť čerpania energie potrebnej pre svoj rast, ale bez zvýšenia potenciálu úspešnosti. Toto umelé navyšovanie možnosti čerpať energiu sa tu ( v ľudskej spoločnosti ) bohužiaľ neobjavuje prvý krát – začalo to tým, že sa voči peniazom a ich množstva v obehu prestalo užívať nejakej protihodnoty ( ekvivalent zlata ). Je síce pravdou, že tento spôsob zrejme umožnil v celom tomto období ( ca 80 rokov ) nebývalý rozmach a aj technologický pokrok, ukazuje sa ale, že to nie je možné použiť dlhodobo. Zároveň s tým sa na druhej strane totiž nahromadilo obrovské množstvo entropie v prostredí systému, či už totálnou devastáciou životného prostredia, ako aj nárastom sociálnych rozdielov, čiže rozbitím a roztrieštením sociálnej energie systému, čo sa zdá byť už neudržateľné. Z tohto pohľadu je Euroval len pokračovaním nesprávnej cesty vývoja a to hlavne preto, že nedáva absolútne žiadnu záruku na zmenu v prospech vývoja ľudstva do budúcna ( ani slovenskej, či európskej spoločnosti ), kde potom nasleduje krach tak či tak.

Z pohľadu dnešných politikov je asi jasné, že nikto nechce u toho krachu byť, pokiaľ nemusí – lenže prenášať všetko na ďalšie generácie je veľmi zbabelé a nezodpovedné.

Krátka poznámka k politickému rozhodnutiu, spojiť hlasovanie za Euroval s otázkou vyjadrenia podpory vláde – je to tiež pchanie hlavy do piesku a hlavne vtedy, keď sa vlastne všetci zhodujú na tom, že Euroval nie je dobré riešenie. Obhajujú sa ale tým, že lepšie na stole nie je. Odpoveď na to je – tak ho hľadajte, od toho ste tam.